LUMEN 2009, môj príbeh (4. časť) | vlbelicka - Blog

Článok napísaný

LUMEN 2009, môj príbeh (4. časť) 0

Júl1

(pokračovanie 3. časti)

Saleziáni dohrali a vzduch v kotli už pomaly začínal naberať na teplote. Nečudo, na scénu po niekoľkých zábavných reklamách, ktoré nám ponúkli na veľkoplošnej obrazovke, prišiel Hillsong Kyjev. Vtedy sa skutočne začalo všetko to skvelé šialenstvo :) .

Ponúkli nám celosvetovo známe piesne (napríklad Take It All, Hallelujah a iné), ktoré toto spoločenstvo v rôznych krajinách spieva a vzdáva tým chválu Bohu. Ak ešte neviete, tak protestantské spoločenstvo Hillsong vzniklo v Sydney (Austrália) pred vyše 20-timi rokmi a odvtedy sa ich posolstvo rozšírilo do celého sveta k miliónom ľudí. V niektorých krajinách (Veľká Británia, Ukrajina, Juhoafrická republika a Švédsko) dokonca vznikli akési odnože, ktoré sa snažia o šírenie tohto posolstva v ich domovských krajinách, ale (hlavne hudobnými vystúpeniami) aj inde.

Ich vystúpenie bolo výborné (aj preto sme si vyžiadali bonusovú pesničku :P ). Všetci naokolo (aj my ;) ) spievali, poskakovali, bavili sa a nasávali plnými dúškami tú neopakovateľnú atmosféru, ktorá tu všade vládla.

Tu vám kúsok z nej ponúkam prostredníctvom videa s piesňou Take It All :) :

LUMEN 2009 – Hillsong Kyjev – Take It All od Vladimíra Beličku na Vimeo.

Trnavu pomaly prikrývala noc. Neviem koľko stupňov bolo oficiálne, no kotol baviacich sa ľudí pred pódiom ho zohrieval na príjemných aspoň 28°C :) . Vážne tam bolo pekné teplo, lebo sme všetci horeli. Horeli sme fantastickými pocitmi a volaním k Bohu :) . Kým človek nezažije, tak nevie ;) .

Po krátkej prestávke sa nám štýlovo predstavila britská hip-hopová skupina LZ7, ktorej cieľom nie je nadávať na svet, ako to občas v tomto štýle hudby chodí (hlavne na Slovensku), ale podporiť ľudí v láske k Bohu, ukázať, že je stále s nami, čiže robiť to, o čo išlo každej jednej kapele, spevákovi, speváčke na tomto festivale. Pre mňa boli úplne neznámi, videl som ich po prvýkrát, takisto som o nich nikdy nepočul, ale už od začiatku vyzerali byť nabití energiou a čoskoro strhli so sebou celé námestie. Nechápal som, ako to robia, no išlo im to perfektne. Komunikácia s publikom, ich vystupovanie a srandičky, ktoré si dovolili zopárkrát urobiť (napríklad prečítanie vopred pripraveného listu v slovenčine :D ), to všetko vytváralo výbornú atmosféru. No a tak je jasné, že sme si hlasne vypýtali aj bonusové piesne :) .

Pozrite si môj posledný a zároveň najdlhší videozáznam z Lumen-u, skupina LZ7 ;) :

LUMEN 2009 – LZ7 od Vladimír Beličku na Vimeo.

Bolo cca 22:00 a každý už netrpezlivo čakal na hviezdu tohtoročného festivalu, svetoznámu americkú kapelu Third Day, ovenčenú mnohými oceneniami vrátane Dove Awards, ktoré každoročne od roku 1969 udeľuje Asociácia gospelovej hudby (Gospel Music Association). Priznám sa, že som o nich aj napriek tomu veľa nevedel, no očakával som skvelé zakončenie tohto výnimočného dňa. Bohužiaľ, nedočkal som sa. Prečo? Prípravy na ich vystúpenie trvali minimálne 10 minút a my sme nemali už dosť času na to, aby sme si vypočuli aspoň jednu ich pieseň, keďže nám išiel vlak. Tento náš jediný istý spoj odchádzal už o 20 minút, a tak bolo rozhodnuté. Nocovanie na námestí by nebol práve najlepší nápad, preto sme sa vydali smerom k železničnej stanici.

Cestou sa naša konverzácia niesla v povznesenom duchu, aj keď sme neboli nadšení z toho, že opúšťame festival práve pred jeho vyvrcholením. Zosumarizovávali sme všetky naše zážitky, myšlienky, jednoducho všetko, čo sme si odtiaľ niesli so sebou v srdciach a mysliach. Vládlo nadšenie, radosť a opojenie výbornou hudbou a jej odkazom, čiže všetko fantastické pocity. Jediné, čo som celý čas ľutoval bolo to, že som sa nezúčastnil festivalu aj v piatok a že sme museli odísť predčasne zo začínajúceho vystúpenia Third Day.

Prázdne ulice, v polminútovom intervale po ceste prešli tri policajné autá, osviežujúca vlhkosť a teplota vzduchu, rozsvietené pouličné lampy, takmer prázdna železničná stanica. Obraz nočnej festivalovej Trnavy.

Kúpa lístkov, prechod podchodom na nástupište, sprievodcova otázka či to už skončilo, moja odpoveď, že ešte nie, nástup do vlaku, zatvorenie dvier. Jeden úžasný deň sa končil, niekde ďalej sa pomaly končil aj úžasný festival, ale dúfam, že nikdy neskončí a nezabudne sa to, čo tam všetci ľudia prežili, čo si odniesli a čo je dôležité šíriť ďalej. Call For Freedom, odkaz festivalu Lumen 2009, sme slobodní a vo svojej slobode zodpovední Boží synovia a dcéry. Žime teda s ním, v ňom a On bude s nami a v nás, obdarúvať naše duše, mysle a srdcia dokonalou láskou naveky vekov.

Amen.

Predchádzajúce časti: 1. časť, 2. časť, 3. časť


Príspevok bol zobrazený 108-krát

odoberať komentáre cez RSS

K článku nie sú zatiaľ žiadne komentáre

Prosím, bez obáv napíšte komentár

* tieto polia sú vyžadované

 

vlbelicka – Blog fičí na WordPress-e a FREEmium téme.
vytvorenej Dariuszom Siedleckim a dodanej prostredníctvom FreebiesDock.com